Európsky špehovací zákon: Nemecko proti, Slovensko nerozhodnuté

Doterajší postup nebude tak ľahko priechodný a stále je tu šanca na zachovanie súkromnej komunikácie.

Zákon na sledovanie komunikácie v šifrovaných aplikáciách, neformálne označovaný ako Chat Control sa možno nepodarí tak ľahko schváliť. Ide o iniciatívu naprieč európskou úniou, ktorá by umožňovala automatické skenovanie každej správy, ktorú pošlete. V prípade komplikácií alebo označenia takzvaným „red flag-om“ by konkrétne správy čítali aj skutoční ľudia.

Nemecko nerozhodnuté

Ešte pred polrokom to vyzeralo ako na hromadný konsenzus a snahu o ovládnutie koncového šifrovania v aplikáciách pre smartfóny alebo komunikačných aplikáciách všeobecne. Polovica septembra ukázala, že pri hlasovaní v europarlamente má Nemecko nerozhodnutý postoj.

K tomu sa neskôr pridali aj Belgicko, Lotyšsko a Taliansko a to koncom septembra, ktoré vyjadrujú síce podporu tomuto návrhu, no zatiaľ zostáva rozhodnuté. Medzi nerozhodnuté krajiny patrí aj Slovensko.

Slovinsko + Nemecko proti

Dobrou správou je, že Slovinsko je proti zásahom do súkromnej komunikácie. Chcú ochrániť deti, avšak zároveň požadujú rovnováhu medzi ochranou tejto skupiny používateľov a zásahmi do základných práv.

Najnovšie udalosti ukazujú, že Nemecko je nakoniec proti schváleniu takéhoto špehovacieho zákona. Jens Spahn, predseda väčšiny v Spolkovom sneme: „Poslanecký klub CDU/CSU je proti monitorovaniu hovorov bez rozdielu. Je to ako preventívne otváranie všetkých dopisov, či neobsahujú niečo nezákonné.“

Signal – jeden za všetkých

Znepokojenie nad sprísnením podmienok prevádzkovať softvér, ktorý by umožňoval šifrovanú komunikáciu, pravidelne vyjadruje aj prezidentka spoločnosti Signal Foundation, Meredith Whittaker.

Je jednoznačne proti skenovaniu kompletnej komunikácie s odôvodnením ochrany detí. Aj keď nateraz nezvažujú zmenu legislatívneho pôsobenia, nevyvrátila, že spoločnosť z Európy odíde a bude prevádzkovať svoju službu tam, kde im to zákony umožňujú.

Jej vyjadrenia sú doteraz konzistentné a odmieta zásahy do ich aplikácie, ktoré by umožňovali skenovanie správ. Hovorí, že skutočne zabezpečená aplikácia s koncovým šifrovaním nemôže obsahovať žiadne zadné vrátka, ktoré celý tento konsenzus narušia.

Ozývajú sa aj iné firmy, ktoré majú vlastné produkty a webové služby. Ide napríklad o CryptPad. Slúži na šifrovanie súborov a predstavuje balík aplikácií typu „Office“, ktoré sú alternatívou voči Googlu alebo OneDrive integrovaných aplikácií k tomuto úložisku. CryptPad je založený na koncovom šifrovaní a tak dokumenty nemôže prezerať ani poskytovateľ služby, čo v prípade Googlu alebo OneDrive nie je pravda.